Z histórie

Osídlenie katastra sa datuje do obdobia mohylovej kultúry z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej, prelom 3. a 2. tisícročia pred n.l., čo dokumentujú nájdené artefakty. Lesné patrí k významným archeologickým lokalitám aj z obdobia doby rímskej (0 – 400 n.l.) História obce Lesné sa datuje prvou písomnou zmienkou o obci z roku 1254 v listine Bela IV, ktorou kráľ potvrdil darovanie tohto aj susedných majetkov zemanovi Gregorovi synovi Nata1 V písomnostiach od 13. storočia sa vyskytuje pod názvom Lezna, Lesna (Ves), koreniacom v slove Les. Názov zachytil skutočnosť, že sídlisko vzniklo v Lesnom prostredí. Archeologické doklady, najstaršie písomné správy a názov vedú k poznatku, že slovenská osada existovala už pred 13. storočím, prípadne aj pred 11. storočím. Najstaršia správa o jestvovaní školy pochádza už zo 14. storočia. V Lesnom bývali už v 14.-16. storočí viaceré rodiny tamojších zemanov. V 16. storočí časť dediny patrila šľachticom z Michaloviec.

Miestny kostol patrí k najstarším, dodnes funkčným sakrálnym stavbám na Zemplíne v súčasnosti slúži gréckokatolíckym veriacim. Pôvodná stavba bola postavená možno pred 13. storočím z iniciatívy zemanov. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Šimon, zasvätený bol Všetkým Svätým a mal funkciu farského kostola. Katolícki farári v ňom slúžili bohoslužby do prelomu 16. a 17. storočia. Od roku 1609 a ešte v roku 1626 v kostole pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia a Lesné bolo kalvínskou farnosťou. Tá neskôr zanikla a miestni kalvíni pripadli do farnosti Bánovce. V obci sa taktiež nachádza aj novostavba kaplnky Nepoškvrneného srdca Panny Márie.

V chotári boli vinice, o ktorých sú správy od 15. storočia. V roku 1600 malo sídlisko šestnásť obývaných poddanských domov. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Napriek ochudobneniu obyvateľov bolo Lesné aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v ňom žilo po šestnásť poddanských domácností. Pri Lesnom sa v stredoveku nachádzali aj osady , resp. dediny so zväčša maďarizovanými názvami Berch, Harach, Markushaza a Volica, ktoré však postupne zanikli. V 19. storočí v obci bolo pestovanie poľnohospodárskych plodín len doplnkovým zamestnaním. Hlavným zamestnaním bolo hrnčiarstvo.

Kamenné nástroje z obdobia mladého paleolitu sú dosiaľ najstarším dokladom osídlenia chotára Lesného.Do popredia záujmu archeológov sa však obec dostála vtedy, keď sa na hraniciach katastrov obcí Lesné a Nižný Hrušov rozoznalo 7 neporušených mohylových útvarov, ktoré patrili kultúre východoslovenských mohýl. Z uvedeného počtu násypov, lokalizovaných v lese Potýčky, sa preskúmali 4. Jeden z mohylových násypov označených ako mohyla č. 3 svojimi zachovanými rozmermi (priemer 23,8 m a výška až 3,4 m) patrí k najväčším doteraz prebádaným násypom v rámci spomínanej kultúry. Ďalšie osídlenie obce – v mladšej dobe bronzovej – poznáme vďaka depotu bronzov. Tie boli náhodne objavené v roku 1941 roľníkom Michalom Dorgajom a do rúk odborníkov sa dostali až počas výskumu eneolitických mohýl.

Hlavným výsledkom spomínaného výskumu veľkej mohyly bol objav žiarového hrobu zo staršieho úseku doby rímskej. Hrob, uložený do viac než dvetisíc rokov starého mohylového návršia v čase po zmene letopočtu, obsahoval štítovú puklicu s tŕňom, oštep s tuľajkou a listovým hrotom, zosilneným rebrom, a pásikové držadlo štítu. K inventáru tohto azda bojovníckeho hrobu už okruhu przeworskej kultúry, ktorá je dotovaná do obdobia okolo roku 200, patrili pravdepodobne aj zlomky krúžkového panciera. V obci je evidovaná len jedná kultúrna pamiatka – Gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána, o ktorej sa začalo písať až po roku 1988. Podľa publikácie Kultúrne pamiatky Zemplína je to učebnica stavebných a umeleckých slohov, hoci jeho posledná prestavba radikálne zotrela akýkoľvek individuálny charakter objektu a tiež jeho znaky, ktoré ho oprávňujú zaradiť medzi pozoruhodnejšie. Bol postavený okolo roku 1250 ako malý murovaný kostol, ktorý mal v lodi jednoduchý drevený strop a pravouhlú svätyňu s valenou klenbou. Na svätyni sa zachovalo románske okno. V 14. storočí došlo k ďalšej úprave.

Okolo roku 1700 vymaľovali interiér. Zostatky veľmi zaujímavých fresiek insitného charakteru z renesančného obdobia sa zachovali v povalovom priestore lode. Na jej severnej strane je pás, ktorí odborníci stotožňujú s christologickým cyklom, na druhej strane sú vyobrazení anjeli a okrídlené hlavičky. Tieto fragmenty patria k ojedinelým výtvarným prejavom, ktorých analógiu na Slovensku nenachádzame. Zaujímavá je farebnosť riešenia – teplé okrovo-ružové farby bez prítomnosti modrej a zelenej. Aj v tejto geografickej polohe je výmaľba ojedinelá. Do roku 1892 stál v obci malý stredoveký kostolík s gotickými maľbami vo svätyni, neskôr barokovými a rokokovými a s insitnými maľbami v lodi. Potom odstránili rovný strop a starú valenú klenbu svätyne a umiestnili nové plytké pruské klenby a českú placku. V roku 1946 pristavali tretiu klenbu a vežu.

Od roku 1991 sa realizovala nákladná obnova interiéru a exteriéru. Pri kopaní od vzdušňovacieho kanála sa narazilo a potom po pamiatkovom a archeologickom výskume sa odkryli vzácne základy románskej sakristie s menzou a tieždsc00132 kostnice, ktorá zatiaľ v okrese nemá obdobu. Je nutné pokračovať na reštaurovaní ďalšieho mobiliáru a začalo sa konzervovanie fresiek v povalovom priestore. Žiaduce je sprístupniť archeologické nálezy. Historickým medzníkom v sociálno-ekonomickom rozvoji obce bolo zavedenie elektrickej energie na prelome 50 a 60-tých rokov 20. storočia S týmto obdobím je spätá kolektivizácia – vznik Jednotného roľníckeho družstva Lesné, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo vznik nových pracovných príležitosti priamo v obci. Novú dimenziu dostalo vzdelávanie školopovinných detí v obci a neskôr aj predškolská prípravu detí. V roku 1962 bola vystavaná nová dvojtriedna základná škola, v ktorej až do roku 1982 bola v ročníkoch 1 – 5 zabezpečované vzdelávanie. Po dislokovaní školopovinných detí do základných škôl v Michalovciach sa po úpravách do jej priestorov presťahovala miestna materská škola z jej pôvodných priestorov v bývalom rodinnom dome (Vasiľov dom), ktorý v roku 1979 bol obcou zakúpený pre potreby predškolského vzdelávania detí a ktorý bol zrekonštruovaný na materskú školu. S týmto obdobím je spojená výstavba nového miestneho futbalového ihriska.

Ďalší významný medzník v histórii obce predstavuje koniec 70-tých rokov minulého storočia a s ním vytvorenie podmienok pre rast životnej úrovne obyvateľov obce. Výstavba skupinového vodovodu pre obce Lesné a Suché v roku 1979 a realizácia domových prípojok o rok neskôr zásadným spôsobom zmenili kultúru bývania a životnej úrovne rodín. V roku 1978 bol postavený nový obecný úrad (predtým MNV) vrátane poštového strediska. S týmto obdobím je spojené vytvorenie podmienok pre rozvoj miestnej kultúry, keď pôvodná stará základná škola bola zrekonštruovaná a v roku 1980 na jej mieste bol vystavaný nový kultúrny dom. V roku 1989 prešla zásadnou rekonštrukciou miestna komunikácia. Medzi významné medzníky v histórii obce patrí aj začiatok 90-tých rokov, keď v roku 1993 bola obec z prostriedkov fondu životného prostredia a úveru banky plynofikovaná a roku 1994 boli zrealizované prípojky plynu k rodinným domom.

K významným investičným aktivitám v obci, ktoré ovplyvňujú kvalitu života v obci patrí Dóm smútku, ktorý bol skolaudovaný v roku 2002. Významným rozhodnutím v roku 2004 bolo zavedenie centrálneho zberu komunálneho odpadu v obci a od roku 2006 aj separovaného zberu plastov a iných surovín. V roku 2006 bolo vystavané multifunkčné športové ihrisko – tenis, volejbal, nohejbal a iné.

Zdroj PHSR Lesné